Forever

13. srpna 2012 v 1:37 | Carrie [E.189T] |  Forever
Autor: Carrie [E.189T]
Hl. Postavy: 2 Najlepšie kamarádky

Túto poviedku som písala vážne, ale vážne strašne dávno. Hrozne moc sa toho zmenilo ale mala som pritom celkom zaujímavé stavy myslím.

"Počkaj!"Kričala malá černovlasá dievčina.
"Poď chcem ti niečo ukázať."Kričala tá druhá a ťahala ju za ruku cez hustý čierny les.
"Bojím sa,je to tu strašidelné."
"Áno to je,ale chcem ti niečo ukázať."A ťahala ju daľej.Už radšej neprotestovala.Vedela,že to nemá cenu.Jej nalepšia priateľka bola tvrdohlavejšia ako ona sama.Išla by sama proti sebe,a vie že to sa nevypláca.Dostali sa na čistinku,bolo tam tak krásne.Otvorila pusu údivom.
"Nieje to nádhera?"Pozrela na ňu modrooká dievčina,ktorá mala iskričky v očiach.
"Áno je."Prykívla malá hnedooká dievčinka.
"Poď." Zase neprotestovala a išla Ďaľej.Modrooká vytiahla z nohavíc nožík,a začala vyrývať ich mená."
"Čo to robíš?"Spýtala sa jej a zvedavo sa jej snažila nakŕkať cez rameno.Nedarilo sa.Bola moc malá.Sadla si znudene na trávu a pozerala sa pred seba.
Pribehla k nej jej kamarátka a ťahala ju k stromu.
"Pozri,to sú naše mená,aby každý kto pozrie na tento strom,vedel že toto je náš strom.Daj mi ruku."Neprotestovala,podala jej ruku a dievčina jej spravila dost hlbokú ranu na jej dlaň.
"Au,to bolí."Druhá sa len usmiala a spravila si to isté,potom ich ruky spojila.
"Teraz sme ako sestry.V každej z nás koluje krv tej druhej.Forever Together.Pametáš?Teraz to už platí."Usmiala sa,a jej krásne modré oči len žiarili.
"To si ma preto ťahala až sem?"Nechápala.
"Áno,iné miesto ma nenapadlo,je to tu krásne.A som rada že som tu práve stebou,sme najlepšia kamarátky,nech sa deje čokoľvek."
"Zomrieme spolu."Rozžiarili sa oči aj prvému dievčaťu.
"Presne toto som ti chcela povedať.Priaťeľky až do hrobu,ked jedna aj tá druhá."Usmiala sa.Spadli si okolo krku.Presne tak,ako si povedali sa aj stalo.O niekoľko rokov neskôr,ked boli staršie a rozumnejšie,si modrooké dievča,siahlo na život,nezvládlo nátlak okolia,proste to nevydržala.Ked sa to dozvedela jej priaťeľka,rozbehla sa,a utiekla na lúku,kde si daly tento sľub.
"Keď jedna aj druhá."Povedala potichu.A prechádzala si prstami po jazve,ktorá jej zostala po spečatení ich sľubu.
"Prečo si na mňa nepočkala?"Pozrela sa na nebo.Odkazom jej bol iba vietor,ktorý sa hral s pramienkami jej neposedných kučeravých vlasov.Keby len vedela,že ten vietor bol odkazom.Odkazom ktorý jej poslala jej modrooká priatelka,ktorá sa stala jej anielom.Snažila sa jej povedať,nech to nerobí,že je sňou.Ale ona to nevedela.Oči sa jej zastavili na rastline,o ktorej vedela že je prudko jedovatá.Postavila sa,a odtrhla si pár bobuliek.
"Forever."Vydala zo svojich pier,a bobuľky si vložila do úst.Už zostáva len čakať.Viečka jej otažkávali,a nohy s rukami tiež.Vedela že sa to blíži.Jej koniec.Zavrela oči a naposledy vydýchla.Je koniec,všetkému.Nezostalo nič.Len spomienky.Nikto nevedel,prečo sa to stalo,iba oni,len oni to vedeli.Dali si sľub,a ten aj dodržaly.
"Forever Together."Stálo na náhrobnom kameni,nad ich hrobom.Pochovali ich spolu,teraz budú vážne navždy spolu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama