Teardrops on my guitar 5.Diel

29. srpna 2012 v 15:09 | Carrie [E.189T] |  Teardrops on my guitar




"Dani?" Povedal po tichu, asi po pol hodine. Nebol si istý, či spí, ale to určite nechcel. Potreboval jej to povedať.
"Hmm?" Zašomrala ticho, už skoro spala, jeho prítomnosť ju dokázala uspať neuveriteľne rýchlo, jeho vôňa, on. Dokázala by takto byť hodiny, dni, mesiace, ale aj roky. Len aby zostala navždy v jeho náručí. Možno, že už aj začínala chápať tie jeho fanynky. Možno určite.
"Musím ti niečo povedať." Povedal dôležito a nasucho prehltol.
"Nepočká to do rána?" Zašomrala a zažmurkala do tmy v izbe.
"Nemôžem to už odkladať." Povedal jej úprimne, a ona sa od neho odtiahla a venovala mu nechápavý pohľad.
"Vieš, ako som ti volal v tú noc keď si, si zlomila ruku?" Sadol si a dal jej pár prameňov vlasov za ucho. Ona sa zamračila, ale prikývla. Bolo to vtedy, ako jej povedal že spadol s pódia, teda skôr že ho Georg zhodil. Ona mala takú neskutočnú zlosť, že sa potkla o vlastnú nohu a spadla na zemi, potom ju mama viezla na chirurgiu. Veľmi dobre si to pamätala. Pozrela sa na neho a len prikývla.
"Nechcel som ti to hovoriť cez telefón. Vieš, ja...niekoho som stretol." Povedal vážne a Danielle sa zarazila. Mala pocit, že zle počuje.
"Je úžasná. Bude sa ti páčiť. Neberie ma ako slávnu hviezdu. Je neskutočne prirodzená a krásna. Krajšie dievča snáď ani neexistuje a miluje ma. A...ja ju tiež ." Zašomral a Danielle sa do očí tlačili slzy. Ďakovala bohu za to, že bola v izbe tma a on si nič nevšimol.
"Dani, som zamilovaný." Povedal a zodvihol k nej pohľad. Danielle pozerala na svoje ruky a nič nehovorila. Srdce mu bilo neuveriteľnou rýchlosťou a to ticho ho ubíjalo ešte viac, akoby po ňom mala kričať. Mala by vôbec? Boli najlepší kamaráti, nič medzi nimi nebolo, aj keď..
"No tak Dani, povedz niečo. Krič po mne alebo čo, len už niečo povedz!" Povedal Tom zúfalo, keď už asi desať minút nič nehovorila. Ona vlastne ani nevedela čo mala povedať. V hlave jej stále zneli jeho slová, a jej sa zrútil celý svet. Mala pocit, akoby jej vytrhol srdce z hrudi, hodil ho o zem a spokojne na ňom poskakoval, ako to robili postavičky v kreslených filmoch. Musela byť silná. Vedela, že to raz príde. Len dúfala, že nie tak skoro.
"Uhm, tak to ti gratulujem." Zachraptela po tichu. Jej hlas znel neuveriteľne boľavo, ale snažila sa to zakryť a taktiež sa jej to aj podarilo.
"Dani, ja viem že je to divné a na rýchlo, ale mám ju rád. To, že niekoho mám neznamená že ty pre mňa už neexistuješ. Nič sa medzi nami nezmení, to ti sľubujem." Vzal si jej zdravú ruku do tých svojich a pozrel sa jej do očí, síce bola tma ale vedel ich nájsť. Na Daniellyno šťastie, si Tom nevšimol žiadnych sĺz. Vlastne, Tom si sám nebol istý svojimi slovami. Vedel, že to bude iné. Bude chcieť byť so svojou priateľkou. Bude potrebovať byť so svojou priateľkou a nebude môcť byť celé dni s Danielle, ako to mali vo zvyku.
"Ja viem Tomi, aj tak bolo to už na čase, aby si, si niekoho našiel." Pousmiala sa. Oh, aký bol ten úsmev falošný až sa sama zaň hanbila.
"Myslíš to vážne?" Povedal Tom prekvapene a so srdca mu padol obrovský balvan. Bol neskutočne šťastný, že sa na neho nehnevá ani nič podobné.
"Samozrejme. Si dospelí chalan a potrebuješ niekoho po svojom boku." Povedala rozumne a on ju objal. Neskutočne silno a ona mala čo robiť, aby sa nerozplakala. Silno sa kúsala do pery, a objatie mu obetovala.
"Ani nevieš aký som šťastný! Neviem sa dočkať až vás dve zoznámim! Budete kamarátky uvidíš! Je úžasná a inteligentná! Veľmi sa teší až ťa stretne!" Povedal šťastne a Dani sa len pousmiala a kývla. Vedela, že to dievča mať rada nebude. Už teraz ju nemusela. Čisto s osobných dôvodov. Tom jej tam začal rozprávať o jeho priateľke a ona vážne na to nemala náladu, ale pozorne ho počúvala, teda aspoň tak pôsobila. V skutočnosti rozmýšľala nad niečím úplne iným.
"A ako dlho ste spolu?" Povedala Danielle neprítomne a Tom sa zarazil. Toto jej nepovedal.
"Uhm no...asi dva mesiace." Zašomral si pod nos a Danielle zalapala po dychu. Mala pocit, že zle počula.
"Čo prosím?" Spýtala sa znovu. Pre istotu.
"Ja viem, mal som ti to povedať skôr.." Povedal Tom jedným dychom.
"Ó áno, to si teda mal." Povedala len a ľahla si do postele.
"Dani prepáč ja som len, nevedel som že to bude až také vážne." Povedal na svoju obhajobu a sadol si k nej.
"Je mi to jasné, to nevadí Tomi." Zaklamala presvedčivo. Nemohla uveriť, že jej tak dlho klamal, teda skôr jej to tajil. Pre niekoho by to dlhá doba nebola, ale pre ňu áno. A veľmi dlhá doba.
"Prepáč." Pohladil ju po vlasoch a ona si ľahla na chrbát.
"To nevadí. Mohli by sme ísť spať?" Usmiala sa. Tom si nevšimol náznak smútku v jej úsmevu. Nevšimol si, aký je ten úsmev falošný. Nevidel rozdiel medzi jej pravým úsmevom, a týmto "hraným" aj tak mu prišiel krásny.
"Samozrejme." Usmial sa a skopol so z nôh topánky, dal si dole čiapku a stiahol si tričko aj džínsy. Danielle na to bola zvyknutá. Nenávidel spať oblečený. Musel mať holú hruď inak nezaspal. Tom vytiahol s pod Danielle prikrývku a oboch ich ňou prikryl. Schúlila sa mu do náruče ako malé dieťa, ktoré potrebovalo ochranu. Ako strašne mu to chýbalo. Cítiť ju pri sebe. Cítiť túto potrebu ochraňovať ju. Bolo to neuveriteľné, ale cítil sa úžasne. Hlavne preto, že Danielle už vedela pravdu, a bolo všetko ako malo byť. Teda aspoň si to myslel. Danielle cítila neuveriteľné muky. Chcela kričať, plakať. Potrebovala to, ale nemohla. Mohla to všetko jedine tak zaspať. Ako jej to mohol urobiť?! To vôbec nepomyslel na to, ako sa bude cítiť keď jej to povie?! Samozrejme že nie. Tom nevedel, že ho Danielle miluje. A ani sa to už nikdy nedozvie, nesmie sa to dozvedieť. Mohla jedine tak ticho ležať vedľa neho, a robiť sa že spí. Na neho to zaberalo veľmi dobre a účinne. Tom po chvíli zaspal a Danielle sa mu otočila chrbtom. Stále ju držal pritisnutú na sebe, ako jeho najmilovanejšiu hračku. Aj keď vedela, že si vedľa seba predstavoval určite niekoho úplne iného a blonďavejšieho, čo pochopila podľa strohého opisu, ktorý jej Tom ponúkol pri tom ako ospevoval jeho novú priateľku. Danielle schovala hlavu pod podušku a nechala svojím slzám voľný priebeh. Cítila sa, akoby jej niekto dával neuveriteľné kopance do brucha, a hlavy. Brnelo jej celé telo a neuveriteľne to bolelo. Nedokázala to. Nevedela vedľa neho len tak ležať a pozerať sa ako sladko spí, keď vedela že sníva o niekom úplne inom, len nie o nej. Počkala pár minút, pokiaľ si nebola úplne istá že Tom spí. Zodvihla sa s postele a zobrala svoj notes zo stola. Sadla si do okna na parapetnú dosku a pozerala na mesiac. Teraz ju napadli presne tie správne slová, pre melódiu, ktorú prednedávnom zložila.

"....prehovoril, zasmiala som sa, pretože je to sakra vtipné." Danielle si povzdychla a pozrela sa na spiaceho Toma. Vyzeral ako spiaci anjel. Zavrela oči a s pod viečok sa jej začali rinúť slzy, ktoré ju pálili na jej bielej pokožke. Nemohla mu to vyčítať. Nemohol za to, čo k nemu cítila. V prvej chvíli sa na neho hnevala, ale nebolo by to fér. Bol zamilovaný, a za to ho trestať nemohla.
"...nemôžem sa na neho už pozerať, keď je sám so mnou." Odtrhla oči od spiaceho anjela a napísala pár riadkov. Slová išli samé, a išli od srdca. Možno, že to bude takto lepšie, keď bude niekoho mať. Aj keď Danielle vedela, že to lepšie nebude. Bude to len horšie a ona si nebola istá, ako dlho bude schopná počúvať, aká je úžasná a skvelá a ako strašne ju Tom miluje. Dala si ruku na srdce a zhlboka sa nadýchla. Bolestne ju pri ňom pichlo. Privrela oči. Nesnažila sa svoje slzy skrývať. Vedela, že Tom sa skôr ako ráno nezobudí. Bol určite unavený s cesty a hneď išiel za ňou. Potreboval si oddýchnuť. Tom spokojne oddychoval a za jeho viečkami sa odohrával sen. Sen, ktorý by chcel aby sa stal skutočnosťou. Chcel by, aby si Danielle a Sarah - jeho priateľka, rozumeli. Chcel by, aby boli kamarátky a aby si nemusel medzi nimi vyberať. Modlil sa, aby sa medzi ním a Danielle nič nezmenilo, aby boli veci len lepšie a aby ju mal stále pri sebe. Ale Danielle vedela, že to nebude možné, vedela že medzi nimi budú rozdiely, a že si s ňou určite rozumieť nebude.
"...aj ja si želám byť bez chybná, ona ho lepšie udržala v napätí, dala mu všetku svoju lásku, pozrela sa do tých nádherných očí. A myslela si, že je šťastná, pretože...." Daniellin pohľad skončil na mesiaci, ktorý hádzal trblietavé odtiene svetla do jej izbu a na jej gitaru, ktorá ležala na jej kolenách a dopadali na ňu Danielline horúce slzy, plné bolesti. Vďaka tomu vedela, aký názov bude táto pieseň nosiť. Tak strašne si túžila zahrať. Už sa nemohla dočkať, kedy jej tú prekliatu vec dajú dole. Teraz si nebola istá, či to, čo tam Tom napísal bola pravda. Nebola si istá, či tie slová nepatrili niekomu inému. Každému inému by táto chvíľa pripadala neuveriteľne romantická, ale pre Danielle to bola najhoršia chvíľa v jej živote. Teda, hneď po tej ako jej Tom povedal, že je zamilovaný. Žiadna modrina, alebo zlomenina nebolela tak príšerne moc, ako toto. Tak takto bolelo zlomené srdce? Nikdy si tú bolesť nevedela predstaviť. Myslela si, že vo všetkých tých knižkách filmoch len preháňali. Ale opak bol pravdou. Vôbec to nebolo prehnané. Tá bolesť bola fakt neznesiteľná. A to, ako nevinne ležal v jej posteli, polonahý a túlil sa k jej poduške jej moc nepomáhalo. Bol príliš sladký, príliš krásny, príliš dokonalý. Pozerala sa na neho ako na obrázok a v hlave sa jej miesili myšlienky, ktoré proste napísať musela. Keby len vedela, že Tom sa na ňu svojím spôsobom pozeral tak isto. Koľko nocí, keď bol u nej a ona ticho spala, sedel pri nej a pozoroval ju. Koľko nocí si povedal, že je príliš krehká a nevinná. Chcel ju ochrániť, chcel ju ochrániť pred každým na svete, len aby bola v bezpečí. Znamenala pre neho neuveriteľne veľa. Do tej doby, dokedy sa neobjavila Sarah. Do tej doby, si myslel že krajšie dievča ako Danielle neexistuje. No v tento moment, mal plnú hlavu Sarah. Jeho vzťah k Danielle sa nezmenil, nevedel si predstaviť seba bez nej. Bola všetko čo bol on.
"Du bist alles was bin ich." Zneli jeho slová, ktoré jej zašepkal raz do ucha, keď sa pohádali. Bola to jedna z mála hádiek, ktoré medzi sebou mali a obaja tým neskutočne trpeli. Nenávidel ten pocit, keď si myslel že ju stráca. Nezniesol by to, keby ju nadobro stratil. Bolo to, akoby stratil dych, akoby žil bez vzduchu. Áno, ona bola jeho vzduch, teda aspoň ním bývala.
"...on je všetko čo potrebujem aby som to zvládla. Pozrel sa na mňa, predstierala som úsmev tak, aby si to nevšimol." Danielle si ticho povzdychla a utrela si slzy. V duchu sa modlila, aby prestala plakať, ale len tak ľahko to nešlo. Bola to rana, no ona sa s tým bude musieť vyrovnať. Sama, a bez Toma. Možno, že mala jej matka pravdu v tom, že by nemala byť Tomovi tak oddaná. Možno určite, pretože toto nepriala zažívať ani najhoršiemu nepriateľovi, čo bola v tento moment Sarah. Možno, že by jej to aj želala, keby to nebola Danielle, ale niekto iný. Zavrela notes a odložila si ho do šuplíku, aby ho nikto nenašiel. Nechcela, aby o tej piesni niekto vedel, bola to len jej pieseň. Chvíľku stála pri stole a pozorovala spiaceho Toma, no po chvíli jej telo začalo vysielať varovné signály, že je unavené a mala by ísť spať. Danielle si povzdychla a ľahla si vedľa Toma, ktorý si ju k sebe podvedome pritiahol a držal ju natisnutú na svojej nahej hrudi. Danielle sa celá chvela, ale po chvíli zaspala ako malé dieťa.

PS: Uhm, no a je to vonku. Tom to zo seba konečne dostal. Bohužiaľ ani jeden z nich nevie, aký to bude mať dopad na ich priateľstvo, alebo je to niečo viac? V každom prípade, nebudem prezrádzať! Viem, že tento diel bol neuveriteľne presladený, tie ďalšie už snáď budú lepšie :P
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marči Marči | Web | 22. května 2017 v 9:03 | Reagovat

O jooooj, :-( chúďa Danielle :-(  ani neviem čo napísať, mám slzy v očiach, úplne sa viem vžiť do jej situácie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama