Teardrops on my guitar 6.Diel

29. srpna 2012 v 15:19 | Carrie [E.189T] |  Teardrops on my guitar




"Do pekla, kde môže tak dlho byť?!" Zašomrala si Danielle pod nos, keď čakala na Toma čakala už asi pol hodinu pred nemocnicou. Sľúbil jej, že tam s ňou pôjde, keď jej budú dávať dole sadru. No Tomovi to trvalo až príliš dlho na to, aby na neho mala ešte čakať. Nechápala, čo ho tak zdržalo, keď jej ešte ráno volal, že bude presne o pol druhej pred nemocnicou. Bola nahnevaná, naozaj bola. Hnevala sa, že tam kvôli nemu čakala ako taká trúba a ľudia na ňu pozerali ako na najväčšiu chuderu. Sklonila hlavu a išla smerom k budove nemocnice Bol to už týždeň od tej doby, čo sa vrátil a boli spolu s toho asi dva krát, ak nepočíta ten prvý deň, keď u nej spal. Bola nahnevaná, ale zároveň aj smutná. Sľúbil jej to, a on sľuby vždy plnil. Teda, skoro vždy. Pripadalo jej to, že na ňu úplne kašle. Sadla si do čakárne a pozerala tupo do steny. Nevšímala si chlapca, ktorý sedel oproti a pozeral na ňu. Nejako si to ani neuvedomila.
"Oh Danielle, ty si tu? Vydrž pár minút a hneď ťa vezmem áno?" Usmiala sa na Danielle sestrička a ona len prikývla so smutným úsmevom, ktorý ten chlapec nemohol prehliadnuť. Nevedel, či ju má osloviť alebo nie, aj keď chcel. Chvíľku bojoval sám so sebou a potom sa konečne rozhýbal.
"Prečo je tak krásne dievča, také smutné?" Vypadlo z neho a Danielle len zmätene zažmurkala a pozrela sa okolo seba, či náhodou nerozpráva na niekoho iného. Nikto iný tam nebol.
"Myslíš tým mňa?" Spýtala sa ešte raz pre istotu a on sa len zasmial.
"Samozrejme že teba. Myslíš, že by som tu postaršiu dámu tam ďalej nazval kráskou?" Danielle zablúdila pohľadom k staršej dáme a musela sa zaksichtiť.
"Uhm myslím že nie." Sa pousmiala.
"Tak vidíš. Odpovieš mi na otázku?" Prepaľoval ju pohľadom a Dani mala pocit, akoby jej videl cez pokožku.
"Len, malá nezhoda s kamarátom.." Povedala, akoby sa nič nedialo, ale pritom sa dialo tak veľa. Veľmi veľa.
"Priateľ?" Spýtal sa zvedavo. Vážne to bola len zvedavosť.
"Oh nie, najlepší kamarát." Povedala rýchlo, aj keď pri predstave, že by mal byť Tom jej priateľ cítila v pod brušku snáď roj motýľov a jej koža sa vyhodila husinou. Chlapec sa jej chcel ešte niečo opýtať, ale v ten moment vyšla zo dverí sestrička, že môže ísť do vnútra. Danielle len prikývla a išla poslušne za ňou. Danielle sebou trhla, keď jej telefón zazvonil známy tón, ktorý hlásil že jej prišla SMS-ka.

Dani ja....nestihnem to. Niečo mi do toho vošlo. Moc sa ospravedlňujem, vynahradím ti to! Sľubujem! Chýbaš mi.
xoxo
Tom.


No v skutočnosti to bolo celé úplne inak. Síce sa Tom s Danielle dohodol, ale vec ktorá mu do toho vošla bola jeho priateľka. Skúšala na neho rôzne praktiky, ktoré nakoniec zabrali a Tom nikam nešiel. Keď bol s ňou nemyslel na nič iné, ako na ňu.
Danielle si hlasno odfrkla a schovala telefón do tašky. Koľko takých SMS-iek jej prišlo za posledný týždeň? Radšej to ani nechcela počítať. Vždy, keď sa dohodli tak to zrušil. Aj keď to bolo večer. Vždy jej prišla správa s podobným textom a ona s toho bola smutná a sklamaná. Povedal jej predsa, že sa nič nezmení. No zatiaľ na to nič nepoukazovalo.
"Danielle počúvaš ma?" Zamávala jej sestrička rukou pred očami a ona len neprítomne zažmurkala.
"Uhm, áno len som sa zamyslela." Pousmiala sa ospravedlňujúco a ona jej len chápavo prikývla.
"Hovorila som, že tá ruka vyzerá už dobre. Sadru dáme dole, len ju ešte moc nezaťažuj dobre?" Usmiala sa na ňu a Danielle len s úsmevom prikývla. Tešila sa, že si konečne bude môcť zahrať. Že si konečne bude môcť zahrať jej pieseň.
"Sú prázdniny, tak prosím nič nevyvádzaj. Bola by som nerada ak by sme ťa tu mali za týždeň znova. Aj keď u teba je to normálne však?" Zasmiala sa na svojom vlastnom vtipe a Danielle sa len zamračila. Jej to vtipné teda určite neprišlo. Sledovala sestričku, ako dokonale uhladeným písmom vypisuje jej kartu. Už by išla najradšej domov, sadla si na záhradu a chcela by hrať. Už dlho nemala takú túžbu hrať ako v tieto dni. Sestrička sa s Danielle rozlúčila a ona s úsmevom opúšťala ordináciu. Trošku sa zarazila, keď zistila že chlapec tam stále sedí.
"Nálada zlepšená?" Zasmial sa a postavil sa. Bolo mu blbé sedieť, keď ona stála. Danielle sa zatočila hlava s toho aký bol vysoký. Pravdepodobne bol vyšší ako Tom.
"Uh, tak trochu." Povedala len a strčila si pár papierov od sestričky do tašky. Väčšinou to boli len letáky na nejaké vitamíny.
"Inak, som Tobias. A ty si Danielle, však?" Skôr sa to spýtal a ponúkal Danielle svoju ruku. Tá sa chvíľku zdráhala, ale nakoniec mu ju podala.
"Áno, ako vieš?" Spýtala sa zmätene a pokrčila obočie. Tobias sa len zasmial a mykol hlavou smerom k ordinácii.
"Sestrička ťa tak nazvala, tak som si typol." Zodvihol nevinne ramená a Danielle uznanlivo prikývla.
"Tak to si potom veľmi všímavý." Zasmiala sa a on tiež.
"Niekedy až priveľmi, ver mi." Usmial sa a ona tiež.
"No, tak ja pôjdem." Usmiala sa a dala sa na cestu, keď ju jemne chytil za ruku.
"Nemohol by som ťa niekam pozvať? Na kávu trebárs..." Usmial sa nevinne a kúsal sa do pery. Ona sa trochu zamračila, nikdy na takéto "rýchle zoznamovačky" moc nebola. Mala panický strach zo všetkých tých úchylákou naokolo, ale Tobias jej nepripadal nejako nebezpečne. Pozrela sa do jeho zelených očí a bolo rozhodnuté. Ten pohľad ju hneď presvedčil, aj keď si bola istá, že tieto pohľady väčšinou používali dievčatá. Trochu sa pousmiala a prikývla.
"Super." Usmial sa Tobi a išli vedľa seba z nemocnice. Celú cestu padali typické otázky ako koľko máš rokov, kam chodíš do školy, čo rád robíš vo voľnom čase. Danielle si to ani neuvedomovala ale trávenie času s Tobiasom sa jej páčilo. Bol milý a zábavný. Aj keď ho poznala sotva hodinu, dokázal ju rozosmiať a zodvihnúť jej náladu.
"A čo si vlastne robil v nemocnici?" Spýtala sa po chvíli, keď si obaja s kelímkom od starbucks išli sadnúť na vyhliadnuté miesto hneď vo výklade.
"Bol som na nejaké testy alebo čo. To si zase raz vymyslela moja mama. Vieš, ona si myslí že keď jazdím na skateboarte, som v kapele a mám rád hip-hop a rap tak fetujem." Pretočil očami a Danielle sa zasmiala, ale potom sa smiať prestala.
"Počkať, ty si v kapele?" Povedala nechápavo a on prikývol, ako pil svoju kávu a prehltol.
"Sme len taká malá garážová kapela. Traja týpci čo majú radi hudbu to je celé. Aj keď nám niekedy chýba ženská ruka, to je pravda. Hodila by sa nám speváčka, nevieš o niekom?" Povedal jej to skôr ako vtip, ale Danielle prikývla.
"Ja tak trochu skladám pesničky, hrám na gitaru a taktiež aj spievam.." Povedala s menším úškrnom a pozerala sa na svoj kelímok. Tobias sa zarazil v polke pohybu, ako sa chcel napiť.
"To myslíš vážne?" Zažmurkal prekvapene a ona len s úsmevom prikývla.
"Dievča, ty si spadla priamo z neba!" Povedal nadšene a Danielle len zodvihla nechápavo obočie, ktoré mu malo napovedať otázku, čo tým ako myslí.
"No vieš, hľadáme speváčku, teda skôr chceli by sme mať v kapele dievča, čo vie spievať a rozumie sa hudbe. Ja spievam len trochu. Myslím, že som skôr taký vokálový typ. Hrám na elektriku a na klávesy. A ty si mi spadla priamo z neba! Nielen že si krásna a inteligentná, neuveriteľne sympatická a charizmatická ale dokonca vieš spievať, hrať a skladáš pesničky! To je perfektné!" Vychrlil zo seba Tobias a Danielle to nejako nestihla pobrať.
"Môžeš sa k nám pridať a mohli by sme sa pokúsiť preraziť...." začal so seba chŕliť svoje nápady a myšlienky, až ho Danielle musela za brzdiť.
"Hou, hou Tobi brzdi. V prvom rade by si mi mal prestať tak nechutne liesť do zadku, fakt to neznášam." Pozrela sa na neho prísne a on len zažmurkal očami. Trochu ho to prekvapilo. Prišla mu perfektná. Dokonca mu aj povedala Tobi bez toho, aby ju o to on sám požiadal.
"A v druhom rade. Poznáme sa koľko, dve hodiny? Myslím že ani nie. A ty už robíš akoby si ma poznal sto rokou, a chceš aby som sa pridala k tvojej kapele! Ani si ma nepočul, čo ak som úplne príšerná?!" Zamračila sa a on zakrútil nesúhlasne hlavou.
"Tak spravíme skúšku. Stretneme sa všetci a niečo zahráme a uvidíme podľa toho ako budeme znieť, čo ty na to?" Povedal nadšene a ona sa len zamračila. Moc sa jej to nepáčilo.
"No tak Dani, bude to úžasné. Ak sa ti to nebude páčiť dám ti pokoj, sľubujem!" Dal si ruku na srdce, akože to myslí vážne a to ju rozosmialo až na koniec súhlasne prikývla.
"YES!" Povedal hlasno, až sa ľudia po nich začali otáčať. Danielle len so smiechom zakrútila hlavou.
"Ďakujem ti! Ďakujem! Nebudeš ľutovať prísahám!" Povedal jej nadšene a ona len zašomrala niečo ako "V to dúfam." Tobias sa jej páčil. Bol milý a zlatý. Jeho špinavo blond vlasy hádzali na slnku zlatisté odlesky a jeho zelené oči vyvolávali v jej tele triašku. Jeho úsmev ju dokázal hneď rozosmiať a aj keď toho chlapca poznala tak krátko, obľúbila si ho. Bol ako veľké dieťa a to sa jej páčilo. Alebo to malo skôr čo robíť s tým, že jej neuveriteľne pripomínal Toma. Už len tým, že hrá na elektriku a klávesy, že má počúva rovnaký štýl hudby ako on a majú podobný štýl oblečenia. Danielle nevedela, či je to najlepší nápad dôverovať niekomu, koho sotva pozná, ale niekedy je lepšie ísť do vecí po hlave.

Zatiaľ čo sa Danielle skvelo bavila s Tobiasom, Tom a Sarah sa prechádzali rušnými ulicami Hamburgu. Mal pocit, že toto mesto nikdy nespí a v niektorých prípadoch to bola fakt pravda. Bolo jedno, či bol deň alebo noc, stále bolo v uliciach dosť ľudí. Tom nevnímal nič okolo seba, len sledoval jeho blonďavú priateľku ako chodí od výkladu jedného luxusného butiku k druhému. Nevnímal nič, pokiaľ len tak náhodou nezavadil pohľadom o kaviareň a nevidel vo výklade dvojicu, ktorá sa očividne dobre bavila. Nebolo by to nič nezvyčajné, ak by obyčajný chlapec neschovával pramene vlasov za ucho dievčaťu, ktoré sedelo oproti nemu. Nebolo by na tom nič nezvyčajné ak by to obyčajne neobyčajné dievča nebola Danielle. Poznal ju vždy a všade. Jeho telo stuhlo, akoby bolo v kŕči a nevnímal Sarah, ktorá mu oznámila že ide k neďalekému Diorovi, pretože nutne potrebuje nové topánky. Akoby ich nemala milióny. Ale to bolo teraz úplne vedľajšie. Jediné čo ho zaujímalo bolo kto bol ten chlapec, a čo robil s Danielle v kaviarni. Taktiež ho zaujímalo, kde nabral toľko drzosti, že sa jej dotýkal a prečo to jej nevadilo. Nemienil nad tým už dlho dumať, a vybral sa krížom cez cestu, priamo ku kaviarni v ktorej sedela táto z polovice obyčajná dvojica.

PS: Ouu, tak sa nám to trošku rozbieha, čo vy na to? :P
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dew Dew | Web | 7. září 2012 v 11:43 | Reagovat

ps. toto som uz citala, nutneeee potrebujem novee dieli :)

2 Marči Marči | Web | 22. května 2017 v 9:13 | Reagovat

Takže Tobi hej? :-D Na Toma som nasrata, takže nech ani za ňou do tej kaviarne nejde a nech sa venuje tej svojej Sarah či jak sa volá tá jeho blondínka.. :-D byť "Dani" tak ho kopnem do zadku že by odletel :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama