Zaslepený 16.Diel

16. srpna 2012 v 23:34 | Carrie [E.189T] |  Zaslepený
Autor: Carrie [E.189T]
Hl. Postavy: Tom, Charlotte, Clarissa, Bill

"Charlotte?" Zakričal na ňu Tom v škole keď prešla okolo neho. Ona sa na neho len nechápavo pozrela a zastavila sa. Nebola si istá, čo od nej chce a či sa sním chce rozprávať. Predsa len, bola ním sklamaná. Veľmi.
"Áno?" Zastavila sa a pozrela sa na neho. Srdce sa jej rozbúchalo neuveriteľnou rýchlosťou. Bol taký......krásny. Musela sa zamračiť sama nad sebou, takto by nemala rozmýšľať! Nemôže.
"Vieš, chcel by som sa ti poďakovať." Konečne sa jej pozrel do očí a to v jej tele vyvolalo zvláštnu reakciu, ktorá sa jej vôbec ale vôbec nepáčila. Celé telo sa jej rozochvelo.
"Ugh, začo?" Pozrela sa na neho nechápavo a dala si neposedné vlasy za ucho.
"Za to ako si, si ma u nás...zastala." Kusol sa silno do pery, už zase tá neznesiteľná chuť bozkávať ju. Pálilo ho hrdlo, potreboval sa napiť a to súrne!
"Ah tak. Ja, nemohla som sa na to už pozerať." Povedala jednoducho, takže jej ho bolo ľúto? Pre nič iné to nespravila? Toma pichlo pri srdci a zavrel oči.
"A taktiež je to od neho hnusné, myslím. Teda viem, že ty si taký prístup od neho nezaslúžiš. Predsa len jemu si nič neurobil." Pousmiala sa a on otvoril oči. Nebolo to z ľútosti.
"Ja..mňa.." Nadýchol sa a chcel povedať niečo ako ospravedlnenie ale ona zazmätkovala, tohto sa bála. Nechce sa sním o tom rozprávať.
"Musím ísť mám prednášku." Ospravedlnila sa a rýchlo sa vydala smerom k budove, kde bola učebňa. Na to vážne nemala. Nechcela sa sním o tom rozprávať. Ona už ani sama nevedela, či sa na neho za to hnevá. Aj keď chcela, tak strašne moc chcela. Nedokázala to. Na neho nie. Ticho si povzdychla a usadla do lavice. Ona sa cítila akoby na tej prednáške ani nebola. Bolo to divné, vždy robila všetko preto aby sa v škole sústredila čo najviac, ale odkedy pozná jeho, jej to ide každým dňom ťažšie a potom to všetko doháňa doma, a jej mama ide s toho zošalieť. Charlotte mala pocit, že blázni. Pohľadom zablúdila ku Clarisse, aj keď sama nechápala prečo. Na tvári mala spokojný výraz, a keď ucítila na sebe Charlotte pohľad, pozrela sa na ňu a uškrnula sa. Niečo jej nesedelo, ale nemala v pláne po tom pátrať, na to jej bola Clarissa až moc ľahostajná. No, možno to bola chyba. Určite to bola chyba.

"Už sa neviem dočkať." Zašomrala Clarissa Stelle a ona si povzdychla, urobila chybu. Určite áno. Premýšľala o tom, a dievča ako Charlotte si to nezaslúži, nikto by si nezaslúžil aby na neho niekto vytiahol takú vec. Tak bolestivú a súkromnú vec.
"Bože, čo si taká zadumaná?! Snáď nemáš kôli tej chudere výčitky svedomia!" Zahysterčila Clarissa, toto bolo jediné na čo sa tak tešila. Na jej potopu.
"Bože nie! Teším sa stebou!" Stella sa pozrela presvedčivo na Clarissu a tá jej to "zožrala aj s navijákom." Ďalej sa spokojne usmievala a pozerala sa na profesora. Stella sa zamračila, a pozrela sa smerom k Charlotte, vedela že už je neskoro, už Clarisse nezabráni aby to urobila. Mala presne to, čo potrebovala. Chcela z Charlotte spraviť tú najväčšiu klamárku, aj keď Stella vedela, že keby to spraví jej zničilo by ju to. Určite to je dosť veľký dôvod na to, aby to zatajila. Hlavne za takých okolností aké to obnášalo. Zistili toho oveľa viac, ako bolo napísané v jej záznamoch. Vedeli o tom všetko.
"Bože nech už zvoní!" Zavrtela sa Clarissa nedočkavo na stoličke a ťukala ceruzkou o stôl.
"Ešte 10 minút." Pošepla jej Stella a ona sa nafučala.
"Ešte 10 minút musím čakať kým tu hus potopím! Stavím sa, že to bude určite stáť za to." Usmiala sa zle a Stella si tým nebola taká istá, skôr si myslela, že všetci ľudia ju budú ľutovať a to Charlotte určite nechcela. Aj preto to tajila, určite áno. Stella sa na ňu len pousmiala a prečesala si vlasy. Clarissa si bola istá, že v jedálni Charlotte bude, každý deň chodila na obed. Po mučivých 10 minútach zazvonilo a Clarissa vyletela z triedy ako guľový blesk, už sa nevedela dočkať.

Charlotte sedela v kľude za stolom a rozprávala sa s dievčatami. Pri tom jedla svoj zeleninový šalát, jej žalúdok by nič ťažšie nezvládol.
"Neviete čo má zalubom?" Pokývala Lusy smerom k Clarisse, keď videla ako sleduje Charlotte. Už to chcela spraviť, ale ešte nebola tá správna chvíľa. Ešte nie.
"Nie a je mi to jedno." Mávla rukou Sarah a Charlotte prikývla. Bola jej ukradnutá. Nemala potrebu si o nej zisťovať veci a vedieť čo robí, ským a kde.
"Hej ľudia máme tu výsledky!" Vbehol Dennis do jedálne a všetci začali pišťať. Áno, výsledky volieb kráľovny školy, tak nezmyselné. Predpotopné. Charlotte len pretočila očami, ako sa každý rozbehol priamo k nemu, všetci boli zvedaví. Clarissa stále dúfala že to bude ona, a tú vec si nechá pre seba. Aj keď v nej bolo toľko hnevu, že by to tak či tak vytiahla. Časom určite.
"Clarissa!" Zahučali na ňu dievčatá a ona sa krásne usmiala. Myslela si že je to práve preto, že vyhrala. Nepočula totiž výsledky. Bola zahrabaná vo svojich myšlienkach.
"Znovu som krá..." Nadýchla sa, vyzerala spokojne a Stella zakrútila hlavou.
"Čože?!" Zdrapla Dennisovi ten papier a začala funieť. Celá jej zdržanlivosť sa vyparila, keď v kolónke "Kráľovná" nevidela meno svoje, ale práve to Chalorttine. Začínala vidieť červeno, všetci tam začali tlieskať a nejaké dievčatá ťahali Charlotte do davu, ona nechápala čo sa deje, nedávala tomu moc veľkú pozornosť.
"Si naša kráľovná!" Povedala nadšene Lusy.
"Čože?!" Zalapala po dychu, ale to už nestihla na nič zareagovať, keďže stála medzi všetkými tými ľuďmi, ktorý skandovali jej meno a chceli po nej nejakú reč. Bola dobrý rečník, týmto si už prešla, ale nečakalo to. Nie na tejto škole. V tento čas. A už vôbec nie s Clarissou za zadkom.
"Ja, uff neviem čo povedať." Usmiala sa, a aj tak sa všetci smiali a tlieskali, veľa ľuďom spadol kameň zo srdca že je kráľovná tá za ktorú hlasovali. Jeden so starších chlapcov dal Charlotte na hlavu korunku. Tom to len ticho pozoroval o kúsok ďalej. Ticho si povzdychol, on to tak nejak tušil a bol za to rád, aj keď vedel že s Clarissou sa to nebude dať vydržať už vôbec! Charlotte tam prednášala nejakú reč, ktorá ju práve napadla a všetci boli spokojný, až na Clarissu. Je čas.
"Myslím ale, že nám naša kráľovná o sebe nepovedala všetko!" Skríkla naraz Clarissa a zostalo tam ticho, Chalotte sa na ňu len pozrela, nechápala o čom to hovorí. O tom predsa nikto nevedel.
"Viete že chcem pre vás predsa to najlepšie! Bola som predsa vaša kráľovná.." Postavila sa pred Charlotte a tá stála ako prikovaná.
"Len jej závidíš!" Ozvalo sa z diaľky.
"Sklapni Ryan!" Sykla Clarissa a pokračovala.
"Ja, a moje priateľky sme si o našej Charlotte.." Významne sa na ňu pozrela "Niečo zisťovali, chcem pre nás predsa len to najlepšie!" Povedala presvedčivo a všetci ľudia ju tam počúvali. Stella sa len pozerala do zeme.
"A prišli sme na to že tu Charlotte, nebola k nám úprimná! Je to len obyčajná klamárka!" Zasyčala a ona zaklipkala očami, Tom sa predieral dopredu, to ho zaujalo. Prečo tak o nej hovorí? Chcel Clarissu utíšiť a odtiahnuť ju preč.
"Clarissa! Sklapni a nehovor blbosti!" Sykol a ťahal ju za ruku preč, Charlotte sa pozerala do zeme a v očiach mala slzy. Ako na to prišla?
"Nie! Aj ty by si mal otvoriť oči! Je to obyčajná chudera!" Sykla a pokračovala. Tom nemal šancu niečo namietnuť.
"Jej otec, nežije v Paríži. Nieje riaditeľ žiadnej firmy je už totiž pár rokov pod drnom!" Povedala veľmi necitlivo, a okolo sa ozval šum, Charlotte vytreskli slzy. Tom len zažmurkal "A jej vinou! Rovnako ako aj tvoja sestrička, však? Charlotte?" Pozrela sa na ňu a usmiala sa, tešil ju pohľad na ňu, bola tak zničená.
"Prosím ťa nerob to.." Pošepkala ticho a hlas sa jej chvel.
"Povedala som ti, že sa somnou nemáš zahrávať!" Zasyčala a Tom sa nechápavo pozeral na Charlotte, nerozumel tomu.
"Naša drahá Charlotte, pred pár rokmi zapríčinila nehodu pri ktorej zomrel jej otec, aj jej sestra. Takže je ešte k tomu aj vrahyňa!" Charlotte hlasite zakňučala a chcela utiecť, ale Clarissine kumpánky ju chytili a nechceli ju pustiť.
"Toto má byť naša nová kráľovná?! Čo klame?" Pozerala sa na ľudí a ukázala na Clarissu.
"Drž hubu!" Zajačal na ňu Tom z plného hrdla a ona nadskočila, všetci ľudia len zažmurkali.
"Bože Clarissa! Si tak neskutočne úbohá! Väčšia chudera ako ty neexistuje! Nevieš nič iné ako len ťažiť z bolesti iných!" Jačal na ňu a ľudia len prikyvovali.
"Čo prosím?!" Zahysterčila.
"Ty si tá, ktorú ľutujem! Nie Charlotte! Nechápem čo som videl na tak úbohej osobe ako si ty! Si len troska nič viac! Aj na školu si sa dostala iba vďaka prachom svojich rodičov!" Vrieskal tam po nej a ona sa nezmohla na slovo, Charlotte zatiaľ utiekla. Sarah ju odviedla domov. Stúlila sa jej do náruče a ticho plakala, mal neskutočnú chuť sa rozbehnúť za ňou! On chcel byť ten čo ju drží v náručí, chcel aby mu všetko povedala.
"Toto budeš ľutovať!" Zajačala na neho a on sa začal nenormálne smiať.
"Bože tieto tvoje vyhrážky! Vieš prečo som stebou bol?! Pretože som mal strach s toho že ublížiš môjmu bratovu, a JEJ!" Zajačal a ona sčervenela ešte viac.
"Varujem ťa.." Zasyčala.
"Si úbohá!" Ozvalo sa od ľudí "Obyčajná chudera Clarissa!" Ozvalo sa ďalej. "Nechápem ako som ťa mohla niekedy obdivovať!" "Vypadni z našej školy!" "Ako si sa mi mohla páčiť?!" Okrikovali ju tam ľudia a ona nevedela ako sa brániť. Takto to byť nemalo! Nemalo! Pozrela sa na svoje kumpánky a tie len pozerali do zeme, až na Stellu.
"Ty sa ma ani nezastaneš?!" Zajačala na ňu.
"Nemám sa ťa prečo zastávať, je to pravda." Povedala s kľudom v hlase a všetci začali pískať a tlieskať. Tom sa spokojne usmial.
"Ak by si to nepochopila, skončili sme." Povedal jej a ozval sa väčší piskot a jakot. Clarissa začala vrieskať a utiekla preč. Určite sa vyžalovať oteckovi. Bolo mu to jedno. Chcel byť s Charlotte! Potreboval. Chcel aby mu to všetko povedala. Vôbec mu nezáležalo na tom, že chodí s Billom. Bolo mu to ukradnuté. Potreboval ju.

PS: Huh, tak koniec sa blíži. Dráma samá dráma. Muselo to tam byť :P.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama