Zaslepený 17.Diel

16. srpna 2012 v 23:35 | Carrie [E.189T] |  Zaslepený
Autor: Carrie [E.189T]
Hl. Postavy: Tom, Charlotte, Clarissa, Bill

"Tomi vieš nemohli by sme.." Zašomrala na neho Clarissa a on už si nevedel rady. Stále za ním doliezala, chcela sa cez neho dostať znovu na vrchol. Nič nebude.
"NIE!" Rozkríkol sa na ňu až sa ľudia v jedálni začali chichotať. Mal toho už dosť. Nevidel ju už päť dní. Volal jej, písal. Ale nič. Bill mu povedal, že sa sním rozišla, to ho nadmieru potešilo. Aspoň niečo dobré. Až to, že ju nevidel. Chýbala mu. Strašne moc mu chýbala.


Zastavil autom pred jej domom, a povzdychol si. Neodíde dokedy sa sňou neporozpráva, a že on je riadne vytrvalý. Vyšiel z auta a zazvonil, otvorila mu jej mama. Okamžite vedel, po kom je taká krásna.
"Dobrý deň ja.." Nadýchol sa, ale ona len zakrútila hlavou.
"Ak ideš za Charlotte, nechci nikoho vidieť." Povedala ľadovo a chcela zavrieť dvere.
"Pani Millet, prosím. Potrebujem ju vidieť a porozprávať sa sňou." Pozeral sa na ňu šteňacími očami a ona si povzdychla.
"Nechcela tu ani jej priateľa, teda bývalého. Prečo by mala chcieť vidieť teba?" Obzrela si ho a zažmurkala, tie oči.
"Si Billov brat?" Nadýchla sa z hlboka a on len prikývol.
"Choď." Otvorila mu dvere a on zažmurkal. Stačilo len povedať, že je jeho brat? Mal to praktikovať hneď.
"Myslím, že si jediný koho pri sebe znesie." Usmiala sa na neho a Tom to nepochopil, no ona veľmi dobre vedela, o čom hovorí. Odviedla ho pred izbu a on si povzdychol. Naraz sa mu rozklepali kolená, a on nevedel čo jej povie. Do kelu, na tom teraz vôbec nezáležalo. Musí ju vidieť, potrebuje. Zaklopal a za dverami počul len tichý zvlik, rozbúšilo sa mu srdce.
"Mami niesom hladná, a ani nič nepotrebujem.." Počul ju ako šomrala keď otvoril dvere. V tom momente mal chuť po nej skočiť, a už nikdy ju nepustiť. Bola zahrabaná v hŕbe perín a vlasy mala len tak rozpustené, podľa nohy, ktorá jej číhala s pod paplóna zistil, že má na sebe pravdepodobne len veľké tričko a na to musel prehltnúť na sucho. Po tom, ako zavrel dvere mal pocit že ju počuje plakať.
"Mami ja som povedala..." Zavrčala a hlas sa jej chvel, ucítila pohyb vedľa seba na posteli a v tom momente sa zasekla a otočila sa na "votrelca" v jej izbe. Iba zažmurkala, mala pocit že sa zadusí. Bol nádherný.
"Čo tu robíš? Ako si sa sem dostal?!" Zahrabala sa do paplóna viac, mala hrozné nervy, ale taktiež bola aj rada, on za ňou prišiel. On.
"Tiež ťa rád vidím." Pousmial sa a prstami jej prešiel po tvári. Bola tak nádherná aj keď bola úplne odlíčená.
"Potreboval som ťa vidieť." Povzdychol si, pravda bola v tomto momente najlepšia.
"Fajn, videl si a môžeš ísť." Povedala chladne a odvrátila sa od neho.
"Charlotte.." Otočil si ju k sebe. "Bolí ma keď ťa takto vidím.." Mal slzy v očiach a ona mu prešla rukou po tvári. Sním strácala všetky zábrany. Prešla mu ukazováčikom po perách a on ju naň jemne pobozkal.
"Nechápem ako to robíš..." Zašomrala a rukou uhla zachumlala sa viac do paplóna a ľahla si mu do náruče. On len prekvapene zažmurkal a silno ju zovrel vo svojom náručí, bolo jej tak krásne.
"Charlotte?" Zašomral po dlhšej chvíli ticha, ona si užívala jeho blízkosť, jeho krásne teplo. Užívala si jeho.
"Hmm?" Otvorila oči, aj napriek tomu, že jej bolo stále do plaču sa pousmiala.
"Povieš mi to?" Zodvihol jej jemne bradu a ona len zakrútila hlavou a bolestne zavrela oči.
"Charlotte, prosím. Ja viem určite je to veľmi osobné ale.."
"Bolo to pred pár rokmi. Môj otec a ja sme mali ísť nakupovať, ale moja malá sestra sa rozhodla že chce ísť snami. Chceli sme ísť do druhého mesta, a ona mala pred narodeninami a chceli sme jej kúpiť niečo pekné. Bola šialená.." Pousmiala sa bolestne, Tom jej rukou jemne chodil po chrbte a pozorne ju počúval, tá bolesť v jej hlase bola zreteľná. Cítil ju.
"Bola hrozne panovačná, ako najmladšia. Tak si vydobila svoje. Otec sa rozhodol, že to odložíme a pôjdeme na nákupy až keď nebude na blízku, alebo ju mama nejako zabaví. Predtým ako.." Zlomil sa jej hlas a silno sa rozplakala do jeho hrudníka. On si ju pritisol k sebe "Predtým ako odišli som sa sňou hrozne pohádala, nakričala som na ňu že je len rozmaznané malé decko. Ja, už vlastne ani neviem čím ma tak nahnevala. Nikdy som sa na ňu nedokázala hnevať dlho." Fňukala a pokračovala. "Potom, sa rozplakala aj ona, a akoby to nebol náš otec zastal sa jej, a tak som sa pohádala aj sním." Tom ju objal silnejšie, cítil ako sa chvela, to nebolo dobré. Vôbec si nebol istý, či sa jej mal na to pýtať. "Na ceste domov, som mu volala, že kde sú a že sa sním musím porozprávať. On práve šoféroval a bol na ceste domov. Kričal na mňa, že som už dosť stará na to aby som vedela ako sa mám k nemu chovať. Pohádali sme sa znovu." Rozplakala sa viac. "A na, ceste bola námraza, snežilo a on...narazil. Dostal šmyk." Plakala, tak hrozne moc a Tom mal v krku obrovskú grču. Bolo mu to tak ľúto, on jej týmto vlastne spôsobil bolesť, aj keď nechcel. Nikdy jej nechcel ublížiť. "Prvý kto zomrel bol on, zabil ho ten náraz. Ona ešte chvíľu žila, zomrela v sanitke. Boli pomliaždený. Je to moja vina." Rozplakala sa zúfalo. "Mala pravdu, som vrahyňa, zabila som si vlastného otca." Plakala a Tom nemohol uveriť čo počul, ako sa s toho mohla obviňovať?! Za nič nemohla!
"Charlotte!" Chytil jej tvár do dlaní a prudko sa jej pozrel do očí s ktorých jej tiekli slzy.
"To nebola tvoja vina!" Zakrútil hlavou.
"Ale áno bola keby, keby som mu nezavolala a nechala ho šoférovať, keby som sa sním nepohádala tak by sa to nestalo!" Zakrútila hlavou a jej slzy si hľadali cestu po jej tvári čoraz búrlivejšie. Tak strašne ho bolel pohľad na ňu.
"Mala som v tom aute sedieť ja a nie ona..." Zašepkala ticho a on zažmurkal očami.
"Charlotte!" Povedal hlasnejšie, až sa vyľakala, ale skôr toho strachu a zhrozenia v jeho hlase. On sa bál. O ňu. Bál sa.
"Nieje to tvoja vina! Bola to len sprostá náhoda! Nemôžeš za to.." Zakrútil hlavou a jej tvár stále držal v svojich dlaniach.
"Posledné čo som jej povedala bolo, aké je rozmaznané decko. Ja som ju milovala a ako posledné slová počula toto!" Rozplakala sa a on si ju stúlil do náručia.
"V zápale nervov povedia ľudia čokoľvek, pozri sa na mňa a Billa, keby si sedela v tom aute nikdy by som ťa nespoznal, bol by som s Clarissou a znášal by som jej výlevy ale ty si mi otvorila oči!" Šepkal jej do ucha a ona sa rozochvela, blízkosť jeho tela ju dostávala do mdlôb.
"Keby som sedela v tom aute nikdy by ste sa nepohádali kôli dievčaťu, keby som tam sedela tak by ona žila!" Silno stláčala jeho tričko v rukách.
"Keby nebolo teba, stalo by sa to kôli niečomu inému. Proste to tak malo byť. A keby nebolo teba nikdy by som nevedel čo je to milovať Charlotte." Vydýchol ticho a ona zamrzla. Zodvihla k nemu hlavu a zažmurkala. Nemohla uveriť tomu, čo počula.
"Čo..." vydýchla a on sa pousmial. Bol si tým tak istý. Miluje ju.
"Na Silvestra, to nebol Bill kto ťa pobozkal presne o pol noci, bol som to ja. Ani ti nepovedal, že ťa miluje, povedal som to ja." Sklopil pohľad, a ona nechápala.
"Ale Bill on.."
"On ti klamal Charlotte, bol som to ja. Ešte som sa kôli tomu pohádal s Clarissou, že kde som bol. Bola to úžasná príležitosť mať ťa znovu, aj keď len na chvíľku ale mal! Ja som ti povedal že.."
"Si nikdy nenecháš ujsť príležitosť ma bozkávať.." Dokončila to za neho a on prikývol. Dávalo jej to zmysel. Konečne chápala, prečo ten "druhý bozk" v nej nevyvolával to, čo ten "prvý". Pretože to nebol Bill, ale Tom. Ale počkať, Bill jej potom klamal. Ona sa zamračila a Tom zalapal po dychu.
"Ja viem, že sa určite hneváš, ale ja som bol už zúfalý a.." Začal hysterčiť keď videl ten jej výraz. Chcel jej to vysvetliť čo najskôr. Skôr ako ho vyhodí z jej izby. Zastavil ho, ale jej prst na perách.
"Nehnevám sa.." Usmiala sa cez slzy a jeho srdce sa rozbúchalo neuveriteľnou rýchlosťou. Nehnevala sa, na nikoho. Mala ho, konečne ho mala pri sebe.
"Clarissa?" Povedala po chvíli pozerania sa do jeho čokoládových očí, v ktorých sa strácala. Chcela sa len uistiť.
"Je koniec, ukončil som to hneď vtedy keď..." Znovu mu dala prst na pery.
"Koniec?" On len ticho prikývol a čakal, čo mu ďalej povie. Ona sa len pousmiala a ruku odtiahla.
"Sprav to.." Zašepkala po chvíli a jej tváre sa s červenali.
"Čo?" Nepochopil jej výzvu. Pochopil. A to veľmi dobre, len to chcel počuť od nej.
"Pobozkaj ma, a už neprestaň." Zodvihla oči, v ktorých bol ešte stále náznak smútku. Bol tak dokonalý. Vo všetkom, dokázal ju zodvihnúť s toho najhlbšieho dna. Verila mu. Každé jedno slovo, dotyk mu uverila.
"Charlotte, ja..." Zakoktal sa, bol to sen? Nie nebol. Konečne to nebol len sen. Bola to realita.
"Chcem to!" Povedala rozhodne a pritiahla si ho k sebe, nemohol čakať, nemal prečo. Mal to čo chcel, mal ju. Chytil jej tvár do rúk a vášnivo ju pobozkal. Celým jeho telom prebehla vlna vzrušenia. Nebol v tom sám, cítila sa rovnako, celá sa rozochvela a stiahla si ho na seba. Obaja okamžite zahoreli neskonalou túžbou po tom druhom. Rukami opatrne blúdil po jej tele, a vpíjal sa do jej pier, ktoré jej nežne vsal medzi svoje. S čím začal, už neprestal.
PS: Ou, predposledný diel je na svete :) snáď sa vám to páči, som zvedavá čo poviete na ten koniec :P
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama