Zaslepený 5.Diel

16. srpna 2012 v 23:18 | Carrie [E.189T] |  Zaslepený
Autor: Carrie [E.189T]
Hl. Postavy: Tom, Charlotte, Clarissa, Bill

Uvidela čierne vlasy. Veľmi veľa vlasov. A v tých vlasoch ruku. Krásnu ruku,upravenú.
"Ktorý.." Zarazil sa v polke slova, nemohol sa na ňu vynadívať.
"Si v pohode?" Postavil sa rýchlo na nohy a ona iba zaklipkala mihalnicami a prikývla. Pomohol jej na nohy.
"Prepáč ja som si ta, nevšimla." Oprašovala si svoje nohavice, ľudia okolo nich chodili a pozerali sa na nich ako na bláznov. On si ju so záujmom prezeral, ako to, že ju tu ešte nevidel?
"To je v poriadku taktiež som sa nepozeral na cestu." Pousmial sa a ona taktiež. Cítila menšiu bolesť v zadku. Snažila sa na to nemyslieť. Zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí, tie oči. Musela ich už niekde vidieť.
"Tak môžem ťa na niečo pozvať? Ako bolestné?" Pousmial sa na ňu, inokedy by to nespravil ale pri nej to chcel spraviť. Ona sa na neho nechápavo pozrela, ale bola by hlúpa, keby ho odmietla. Prikývla a on sa pousmial. Celú cestu sa rozprávali a "zoznamovali".

"Oh do kelu!" Zasyčala Charlotte asi po dvoch ďalších hodinách, keď sa pozrela na hodiny.
"Deje sa niečo?"Spýtal sa jej so záujmom.
"Nie, len som mala byť už dávno niekde inde s úplne niekým iným, ale na tom už nezáleží." Zamrmlala pod nos.
"A pravdepodobne ma moje kamošky zabijú."Dodala s úsmevom.
"Oh, to snáď nie, bola by ťa škoda." Pousmial sa a jej líca sa zafarbili do rúžova.
"Mala by som ísť." Dvíhala sa so stoličky a jemu až teraz došlo, že nevie ani len jej meno a nieto ešte číslo.
"Počkaj!" Zodvihol sa aj on a tým ju zastavil. Ona sa na neho len nechápavo pozrela.
"No, vieš je mi to hlúpe, ale nedala by si mi tvoje číslo? A ja vlastne ani neviem ako sa voláš." Teraz to bol on, čo sa červenal. Ona sa len pousmiala.
"Volám sa Charlotte, Charlotte Millet." Usmiala sa a podala mu svoje číslo. On prekvapene zažmurkal.
"Charlotte?" Vydýchol a ona prikývla. Takže on tu skoro tri hodiny sedí s "Tomovou" Charlotte a nemá o tom ani tušenia? Celý zbledol a pozeral sa na ňu.
"Si v poriadku?" Spýtala sa ho so záujmom. A on zatriasol hlavou, aby sa prebral a prikývol.
"Ja, len trochu ma zarazilo, že sedím v kaviarni skoro tri hodiny z najväčšou sokyňou bratovej priateľky, a ani o tom neviem." Pousmial sa a ona na neho vyvalila oči.
"Ale musím uznať, že fámy sú pravdivé." Pousmial sa znovu a ona sa nemohla prebrať s toho šoku. Tak toto že je Tomov brat? Je tak, nádherný. Ako môže byť Gay?!
"Ty si, Tomov brat?" Spýtala sa opatrne a on s úsmevom prikývol.
"Bill Kaulitz k tvojím službám." Uklonil sa jej so smiechom a to rozosmialo aj ju.
"Takže som neprehrala!" Vypískla po chvíli a Bill sa na ňu nechápavo pozrel.
"No vieš, tá moja "sokyňa" Ukázala na prstoch. " Mi dala jednu s tých jej "Inteligentných" Ukázala znova a obaja sa rozosmiali "Úloh, a to bolo zbaliť Billa Kaulitza, za hodinu." Dodala so smiechom a Bill zodvihol obočie, tak toto ho zaujalo.
"A ja som s tebou úplne zabudla na čas, takže som si vlastne myslela, že som to prehrala, ale neprehrala, pretože som bola vlastne celú dobu stebou!" Vydýchla a usmiala sa, Bill prekvapene zažmurkal, zaplatil a obaja vyšli z kaviarne.
"Ako si môžeš byť tak istá, že si ma zbalila?" Dodal s úsmevom, aj keď by čas strávený sňou určite neodmietol. Tom mal pravdu, vo všetkom čo o nej povedal. Bola krásna, inteligentná a vtipná. Dokázala si spraviť srandu sama so seba a to sa Billovi páčilo, aj jeho bratovi. Samozrejme.
"Samozrejme, že som si tým neni istá hlupáčik." Zasmiala sa a postrapatila mu vlasy, aj keď to bol pre ňu docela problém, pretože mala malý vzrast. Touto vecou, si bola istá. Bill je predsa na chlapcov aj keby to do neho vôbec nepovedala.
"To vlastne ani nemôžem však?" Zasmiala sa a pozerala pred seba, Bill sa na ňu pozrel so zaujatím, prečo by nemohla?
"Len som ťa chcela poprosiť, či by si to nemohol pred ňou nejako, uhrať?" Pozrela sa na neho s prosbou v očiach.
"Prečo by som to mal hrať?" Zasmial sa a teraz sa na neho nechápavo pozerala ona.
"No ty si predsa..." Zahundrala si pod nos a Bill ju zastavil sa pozrel sa na ňu nechápavo.
"Čo som?" Zodvihol jej ukazovákom bradu, pretože sa pozerala do zeme. Cítila sa trápne, veľmi trápne.
"No, ty si predsa." Odmlčala sa a zhlboka sa nadýchla, to nieje predsa žiadna urážka, je proste iný.
"Na chlapcov." Zahundrala a Bill od nej prekvapene odstúpil.
"Čože?!" Vyhŕkol zo seba rozhorčene, odkiaľ má túto hlúposť?! Snáď neverí tým kravinám o ňom?!
"Ja, prepáč nechcela som ťa uraziť." Ospravedlňovala sa mu a pozerala mu do očí, tým sa Bill tak nejako ukludnil.
"Odkiaľ máš takú kravinu?" Skrížil si ruky na prsiach a čakal, stáli uprostred parku a ľudia sa na nich pohoršene, ale aj s pobavením pozerali.
"Kravinu? No, Tom mi to povedal." Líca jej znovu s červenali a on na ňu prekvapene pozrel.
"Čože? Tak tomu neverím!" Zakrútil hlavou a už, už sa nadýchol že jej nejako vynadá, ale nestihol.
"Prečo by som ti klamala? Veď ja ťa vlastne ani skoro nepoznám, teda nepoznám ťa vôbec! Rozprávala som sa s Tomom a hovoril mi o tebe, a potom som povedala, že by som ťa chcela spoznať a on mi povedal toto, a ešte zopár vecí." Hovorila mu pravdu, aj keď tomu veriť nechcel, musel. Tie jej oči ho úplne presvedčili.
"Aké veci?!" Naliehal na ňu a ona sa nadýchla.
"No vraj keď ťa pochytí zlosť tak hádžeš a kopeš do vecí, vraj kričíš a niekedy si zvláštny." Zodvihla ramená a Bill zakrútil hlavou, nemohol uveriť, že toto o ňom povedalo jeho vlastné dvojča! Tom!
"Vieš Charlotte ja.." Nadýchol sa.
"Bill, ja som ťa nechcela nijak uraziť, ale chcela som ťa o to poprosiť a ten tvoj pohľad, vlastne som si to chcela aj sama overiť, prepáč moc ma to mrzí." Začala sa mu ospravedlňovať a Bill sa musel aj v tejto chvíli trošku pousmiať, vďaka nej.
"To je v poriadku, ja len. Musím ísť, určite sa ti ozvem a preberieme to." Jemne ju objal, ona ani nestihla zareagovať a Bill už sa bral preč. Celý rozhorčený, ako mu to mohol Tom spraviť a takto ho zhodiť a ešte k tomu pred ňou?! Bol veľmi sklamaný, smutný a rozhorčený. Samozrejme sa aj veľmi hneval, a vedel že toto Tomovi len tak neprejde! Bill to tak nenechá! Čo si myslel, že sa to Bill nikdy nedozvie?! Samozrejme, že potom, čo natáral Charlotte bolo nepravdepodobné, že sa strenú a ešte k tomu, keď je Hamburg tak prekliato veľké mesto, ale ako mu to mohol spraviť?! Jemu? Jeho vlastnému dvojčaťu?! Bill to nechápal, prišiel domov a hlasno treskol dvermi, Tom zdvihol prekvapene hlavu od televízora, a na svoje dvojča sa usmial, keď ho uvidel mu jeho úsmev na tvári hneď zmizol.
"Bill, čo sa.." Tom ani nestihol nič dopovedať, pretože sa na neho Bill hlasno rozkričal. Sám nechápal, kde sa v ňom tá zlosť vzala, no keď uvidel Toma ako si spokojne sedí doma na gauči, pochytila ho šialená zlosť.
"Tom Kaulitz! Máš mi čo vysvetľovať!" Zakričal tak hlasno, že to snáď počuli až susedia. Ajaj, tak toto je zlé.

PS: Tak, snáď sa vám to páči, a už sa to trošku rozbehlo :) zatiaľ je to podľa mojich predstáv, tak uvidíme :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama