Zaslepený 7.Diel

16. srpna 2012 v 23:20 | Carrie [E.189T] |  Zaslepený
Autor: Carrie [E.189T]
Hl. Postavy: Tom, Charlotte, Clarissa, Bill

Charlotte si pôvodne myslela, že na premýšľanie jej bude stačiť deň, najviac dva. No nakoniec s toho bol viac ako týždeň. Tom sa sňou snažil nejako porozprávať, ale ona ho vždy len obišla. Bolo mu to ľúto, chcel sa jej ospravedlniť. Aj keď vedel že jedno "prepáč" tomu asi v jej prípade nepomôže, ale niekde vo vnútri seba v to dúfal. Clarissa mu stále volala, no on nemal náladu na to aby sňou hovoril. Odpudzovala ho, a nechápal prečo. Ona bola predsa jednotka v škole, ona bola tá najlepšia. Bola, kedysi. No túžba po niečom inom ho ťahala viac, túžba po nej.


"Stále nič?" Zodvihol Bill hlavu na svojho brata, ktorý buchol vchodovými dvermi od domu. On sa na neho len pozrel a Bill pochopil, nepotrebovali slová.
"A ty?" Pozrel sa na neho s nádejou, že sa mu predsa len ozvala.
"Písala mi." Povedal Bill a Tom sa zarazil v polovičke pohybu, ako si vyzúval topánky. Čakal typické odpovede ako "Nie, ešte nie, zatiaľ nie."
"Čo ti písala?!" Nahrnul se do obývačky a posadil sa k Billovi.
"Mám s ňou ísť von." Povedal neprítomne a pozeral sa do časopisu.
"Ty sňou ideš von?!" Zobral mu ho a šľahol ním o stôl
"Ja som to čítal!" Zavrčal Bill.
"To ma teraz absolútne nezaujíma, kedy sňou ideš von?" Začal cítiť v žalúdku divné šteklenie. Nepáčilo sa mu to. Bill sa zamračil.
"V piatok večer." Povedal len.
"To je už zajtra!" Postavil sa Tom na nohy a Bill prikývol.
"Pôjdem stebou." Povedal Tom rozhodne.
"Tak to teda nepôjdeš!" Zakvičal Bill hlasno, nebude mu predsa robiť "garde" keď bude mať "rande" s Charlotte!
"Musím sňou hovoriť!" Bránil sa.
"To zase nezaujíma mňa, odchyť si ju v škole."
"Pokúšal som sa."
"Tak asi málo." Spražil ho Bill.
"Proste tam pôjdem." Zamračil sa.
"Ser ma dlho." Zasyčal Bill a zamračil sa.
"Alebo tam pôjdem miesto teba." Povedal vážne. " Budem mať istotu že príde, keď si bude myslieť že ide stebou." Prikyvoval svojmu nápadu Bill.
"Tebe drbe?!" Vykríkol "To už potom neprehovorí ani somnou!" Hodil po ňom podhlavník, poslednou dobou po ňom len hádže veci.
"Bill nechápeš..." Skočil mu do reči.
"Ja chápem veľmi dobre, ale nie! Nebudeš jej znova klamať, nebudeme jej klamať! Zatiahol by si do toho aj mňa a to ja nestrpím chápeš? V žiadnom prípade, nie."
"Bill no tak.." Snažil sa ho obmäkčiť.
"Tom povedal som, a to platí. Nie." Tom na neho ešte skúsil jeho výraz alá "utýraný pes" ale nevyšlo. Bill ho spražil pohľadom. Toto si nenechá pokaziť, nie. Z jeho brata mu už stala hlava dupkom, stále iba Charlotte, dokola. Predtým to bola Clarissa, a teraz Charlotte, ten chlap sa zbláznil! Už mu s tých ženských začína preskakovať, no najprv by si mal vyriešiť svoj "menší problém" aj keď Clarissa bola "príšerne veľký problém." Aj cez to všetko sa ale musel pousmiať, ozvala sa. Sľúbila to a ozvala sa. Aspoň niečo bolo dobré, aj keď sa toho celkom bál, bude po ňom kričať? Tomu nechcel veriť, na to bola až moc "krehká" ale aj Tichá voda brehy myje.


"No?" Zodvihol Tom ľahostajne telefón po tom, ako sa vyzúril u seba v izbe. Vedel, kto mu volá ale nemal nervy na to, aby počúval stále vyzváňať telefón a na displayi "Kráľovná Clarissa" čo mu tam samozrejme že napísala ona. Do Clarissi hneď vstúpil jed a hnev. Vytočil ju obyčajným "No?". Takto to predsa nemalo byť! On sa jej mal plaziť pri nohách! Ako každý!
"Miláčik ahoj." Povedala "Sladko" no Tomovi to pripadalo ako tá najväčšia irónia. Vôbec sa jej neozýval a vôbec jej nebral telefóny, neodpisoval. Celá škola sa čudovala, čo sa to v ich vzťahu deje, oni mali byť predsa párom roka na Silvestrovskej oslave, ktorá sa mala konať za pár týždňov.
"Ahoj Clarissa." Zašomral a pozeral sa na plafón svojej izby, nebola to ona koho chcel počuť.
"Mali by sme sa porozprávať." Zaštebotala a obzerala si svoje nechty. Jej kumpánky samozrejme pozorne počúvali.
"O čom sa chceš rozprávať?" Prstami si chodil po brušku, bol nervózny s toho, že sa Bill uvidí s Charlotte.
"Ako o čom?!" Jej hlas sa zvýšil viac ako bolo nutné a Tom zodvihol obočie. Ona sa hneď ukľudnila.
"Láska prepáč, ja viem že je to teraz také, všelijaké ale to sa spraví! Vieš aký to je nátlak ten Silvestrovský večer no a mňa mrzí čo sa stalo s tým Billom a tou malou..ehm...Charlotte." Hneď si rozmyslela výraz "Malá štetka" pretože mala pocit ,že tým vyvolá ďalšiu vlnu nadávok a urážok.
"Clarissa, Silvester je až za pár týždňov." Povedal znudene Tom a ju ten jeho prístup vytáčal do nepríčetnosti. Dievčatá ju začali "ovievať" aby sa ukľudnila.
"Ja viem ale aj tak. Milujem ťa a vieš to zlatko, tak to čo sa stalo budem brať ako chvíľkový skrat áno? Je všetko ako má byť." To nebola otázka, skorej oznámenie.
"Ber si to ako chceš."Odpovedal neprítomne. Netešilo ho to tak ako pred pár týždňami. Clarissa si zarývala nechty hlboko do stehna, až sa zľakla keď tam videla hlboké škrabance.
"Uvidíme sa?" Zakvíkala do telefónu, vedela že na ten jej smutný a zničený hlas zaberie, zabral na to každý.
"Dobre, prídem neskôr." Povedal rezignovane a ona hlasno zajačala. Víťazne až si Tom musel oddialiť slúchadlo od ucha.
"Už sa nemôžem dočkať!" Poslala mu bozk a on prekrútil očami a vypol hovor. Telefón odhodil na druhú stranu postele. Nemal chuť nikoho vidieť, ani počuť. Jedine ak ju, nikoho iného. Jedine jej oči by ho dokázali rozveseliť, vyčarovať mu úsmev na tvári. Jedine ona. "Charlotte." Zašepkal do ticha izby a oči sa mu začali klížiť. Chvíľku potom bol už v ríši snov, svojich vlastných snov v ktorých bolo všetko tak jednoduché.
"A máme to kočky." Zasmiala sa Clarissa a "Zaklapla" svoj telefón. Bola na seba pyšná. Zas sa jej podarilo ho dostať, aj keď si ho bude musieť znovu omotať okolo prstu, ale bol v tom háčik.
"Čo spravíš teraz?" Spýtala sa Stella a všetky pohľady v miestnosti sa upreli na ňu.
"Čo asi, pôjdem sa pripraviť na svojho princa." Usmiala sa a všetky dievčatá zapišťali.
"Myslíš, že sa všetko vráti do tej doby dokedy.." Zarazila sa a dievčatá po nej strelili pohľadom. Clarissa sčervenala ale potom sa zase upokojila.
"Chvíľu mi to potrvá, ale určite, som predsa kráľovná." Uškrnula sa a všetky prikývli.
"A čo budeš robiť sňou?" Spýtalo sa jedno z dievčat a ona začala v duchu odpočítavať.
"Čo asi." Prekrútila znudene očami a pretrela si pery leskom. Všetky sa začali na seba spokojne usmievať. Znamenalo to len jedno, Clarissa mala v pláne niečo, čo ju zrazí na kolená, a potom ju prinúti odísť. Niekam ďalekom na druhú stranu zemegule najlepšie. Mala len jediný plán, aj keď nevedela ako sa vyvinie, a to bolo zničiť Charlotte Millet, a dostať ju preč od svojho "kráľovstva." Bola pre ňu až moc veľkou súperkou.


Charlotte sedela doma nad knihami a pilne sa pripravovala na skúšku aj keď zajtra bude mať voľno dúfa, že si ho s Billom užije. Prišiel jej fajn, aj napriek tomu, čo sa stalo. Zapôsobil na ňu a potrebovala sa odreagovať. To Bill ale ešte nevedel, že nepôjdu samy. Pozvala aj svoje kamarátky. Rozhodli sa že pôjdu na jarmok, a chcela aby išiel Bill s nimi.
"Zlatíčko prečo nespíš?" Usmiala sa na ňu jej mama, ktorá jej vošla do izby so šálkou horúceho Kakaa pre svoje jediné dieťa, nebolo tomu vždy tak. Nebolo tomu vždy tak, že tento krásny dom mal len dvoch obyvateľov, nie vždy.
"Učím sa mami, mám pred skúškou a mám znej celkom strach." Povzdychla si.
"Zlatko, si šikovná zvládneš to, vypi to." Pousmiala sa a Charlotte si to od nej zobrala a napila sa. Milovala čerstvé voňavé Kakao od jej mami. Robila ho najlepšie.
"Dopi to a choď si ľahnúť." Usmiala sa a Charlotte začala protestovať.
"Ja viem, že sa ti v noci učí najlepšie, máš to po svojom otcovi, ale takto sa raz zoderieš. Skúšku máš za pár dní, určite to stihneš, tak šup." Pobozkala ju na čelo. Stále bola jej malou princeznou, aj keď bola vlastne už dospelá. Bola to jediné čo jej zostalo. Charlotte len rezignovane prikývla. A pila horúce kakao, jej mama si zatiaľ prezerala zošity.
"Ľúbim ťa mami." Zašepkala Charlotte, keď bola zahrabaná v perinách a jemne ju pobozkala.
"Krásnu noc." Usmiala sa a zhasla jej svetlo. Charlotte si povzdychla. Nemala rada toto ticho, nočné ticho. Mala s toho strach, pripadalo jej to, akoby zostala sama.
"Chýbaš mi." Zafňukala do podušky a zavrela oči. Bolo to tak, cítila pocit prázdnoty. Stále si to vyčítala, bola to jej vina? Nebola? Nevedela aj keď jej matka vravela niečo iné. Aj tak tam boli pochybnosti....


PS: Tak to som vás teraz prekvapila čo? hehe. Nastane zvrat, ktorý vlastne tak nejako túto poviedku asi "Pozmení" ale nevadí :) "môj kritik" povedal že sa mu ten nápad páči :P tak snáď sa bude aj vám. Chcem len povedať, že ak si myslíte že to "chýbaš mi" patrilo jemu, tak sa mýlite :) a teraz neviem, či som vám nepovedala moc :D No nevadí...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama