I will fight for you till your heart stops beating | 1.

20. července 2017 v 21:32 | E. |  I will fight for you, till your heart stops beating
V tomto diely si trošku predstavíme hlavnú postavu. Snáď sa vám bude páčiť a budem rada za komentáre. Vždy po zverejnení dielov je tu celkom dobrá návštevnosť ale komentáre žiadne?! Aby som vôbec vedela či to má cenu alebo nie.



"Do pekla." Zašomralo potichu dlho vlasé dievča, ktoré do očí udrelo ostré svetlo nemocničnej izby. To ju prinútilo, aby svoje zelené oči zavrela.
"Doktor?! Zavolajte doktora! Ona sa preberá!" Počula vedľa seba naliehavý, ale zato neznámy hlas. Absolútne nevedela, ku komu ho mala priradiť. Posledné, na čo si spomínala bola jej matka, a jej oči, ktoré boli plné sĺz. Nejako sa jej nevybavovalo, prečo plakala. Taktiež si spomínala na to, ako šepkala "Neopúšťaj nás." A potom už len tma.
"Haló? Slečna? Počujete ma?" Doktor bol pri nej behom pár minút a z malou baterkou jej behal popred oči, ktorej svetlo jej spôsobovalo ešte väčšiu bolesť v oblasti čela.
"Choďte s tým do pekla." Zašomrala a dala si pred tvár ruku, čo hneď oľutovala. Zacítila v nej bodavú bolesť, ktorá ju donútila trochu viac usyknúť.
"Myslím, že vás dokonale vníma." Povedal neznámy hlas, ktorý počula pred tým. Bol to ženský hlas, a počula v ňom strach. No, určite to nebol hlas jej matky.
"Musíme skontrolovať všetky funkcie. Spala celkom dlho." Povedal len a ďalej si robil svoju prácu.
"Farrah, zlatko si v poriadku?" Cítila niečiu dlaň v tej svojej. Bola chladná a tvrdá. Ako ju to oslovila? Farrah? Ale to predsa nie jej meno. Dievča sa len zamračilo. V tento moment si na svoje meno nespomínala, ale určite vedela, že toto jej meno nebolo.
"Farrah, počuješ ma?" Počula v tom hlase zúfalosť a tak len prikývla. Bola zmätená.
"Nevolám sa Farrah." Zašomrala. Mala sucho v puse a potrebovala sa napiť.
"Doktor, niečo s ňou nie je v poriadku, nepamätá si svoje meno!" Dievča otvorilo oči, ktoré si zvykli na ostré svetlo a zmätene sa pozerala okolo seba. Toto nebola nemocničná izba, v ktorej zaspala, a žena vedľa nej, nebola jej matka. Kde sa to do pekla ocitla?! Ničomu nerozumela.
"Nebojte sa, potrebuje len chvíľu čas na to, aby sa rozpamätala. Určite bude v poriadku." Povedal doktor a jemne sa pousmial. Bol to starší pán. Bola si istá, že v tejto nemocnici trávi až príliž veľa času. Bolo to vidieť na vráskach, ktoré mal okolo očí. Vyzeral dosť..strhane.
"Mohla by som dostať pohár vody?" Zachraptila potichu a žena, ktorá sedela vedľa nej jej behom sekundy podala vodu, s ktorej sa Farrah šťastne napila. Mala pocit, že nič lepšie už dlho v ústach nemala. A predsa len to bola len obyčajná voda. Cítila sa divne. Bola, nesvoja.
"Zlatko, tak strašne moc si ma vyľakala." Povedala žena, keď doktor opustil miestnosť so slovami, že sa zastaví za pár minút kôli ďalším vyšetreniam. Dala Farrah menší bozk na čelo a ona sa zamračila a jemne uhla.
"Kde je moja mama?" Zašomrala a očami sledovala svoje ruky, na ktorých zápästia zdobili hrubé biele obväzy. Cítila v nich nepríjemnú bodavú bolesť. Taktiež ju zarazilo, že jej nechty na rukách, boli nalakované na čierno. Lak bol do polovice zlúpaný a nechty boli katastrofálne okúsané.
"Zlatíčko? Vážne si v poriadku? Predsa..ja som tvoja mama." Povedala žena zmätene a Farrah na ňu nechápavo zodvihla obočie. Ona nebola jej mama. Jej matka nevyzerala tak, udržiavane. Jej matka bola odjakživa paňou v domácnosti, ktorá sa starala o dom a o deti. Nikdy si nepotrpela na gélové nechty a..make- up? Preboha, mala ho na tej tvári snáď tonu. To jej to vôbec neprekážalo? Farrah sa na ňu len nechápavo pozerala a potom sa stalo niečo, čo nečakala.
Pred svojimi očami videla rôzne záblesky so svojho života. Videla svoju matku, večne usmiatu a milujúcu. Svoju mladšiu sestru, ktorej bola neskutočným vzorom. Spomínala si na vysokého, štíhleho čiernovlasého chlapca, ktorého mala rada neskutočným spôsobom. A taktiež si spomenula aj na neho.
"Tom." Uniklo jej z pier a bolestne privrela oči. Pred očami videla jeho utrápený výraz, keď ležal pri jej nemocničnej posteli a so slzami v očiach ju prosil, aby mu dovolila zostať s ňou, no ona bola nekompromisná. Nechcela, aby ju videl umierať. Stačilo, že pri nej bola jej mama, nie to ešte Tom. Jej nádherný Tom, ktorého milovala z celého svojho srdca. Ktorý ju prosil, aby ho neopúšťala, no ona to aj tak spravila, ale pretože chcela, ale pretože musela. V očiach ju tlačili slzy a ona ich bolestne zavrela. Vedela, prečo si nič nepamätala. Ona mala byť mŕtva. Zomrela. Jej srdce prestalo biť.
"Farrah..?" Žena sa na ňu pozerala so strachom v očiach a ona len rýchlo zažmurkala, aby slzy z jej očí zmizli.
"Chrr...prosím vás..ehm, ťa mami..." Jej hrdlo sa zovrelo, keď mala vysloviť to slovo. Mala len jednu mamu a tú milovala. Inú nechcela.
"...Aký deň je dnes?" Dostala so seba s ťažkosťami.
"Je 25 Apríla zlatíčko.." Pozerala sa na ňu nežnosťou v očiach a Farrah mala pocit že jej srdce vyskočí z hrude.
"To nie je možné." Položila si hlavu do perín a dlane si dala cez tvár. Srdce počula v ušiach a bolo jej ťažko od žalúdka. Je to trištvrte roka.
"Čo nie je možné? Zlatko no tak! Čo sa s tebou deje?! Ja viem, že si zmätená a viem že to, čo si urobila je s časti aj naša vina, ale nerozumiem ti!" Povedala jej "matka" a Farrah sa zodvihla na lakťoch.
"Čo tým ako myslíš?" Povedala zmätene a sledovala ju.
"No predsa to, že si, si chcela zobrať život. Ja viem, že sme sa ti s otcom nevenovali, ale sama vieš akú máme obaja prácu! Myslela som si, že si s tým, ako to je spokojná a že sme toto už vyriešili.." V ten moment ako počula frázu "chcela si, si zobrať život." Jej spadla sánka snáď až na podlahu. Ona a chcieť si zobrať život?! Ona ho milovala! A hlavne kôli ľudom, ktorý v ňom mala! Prečo by si ho už len brala?! S toho usúdila, že spomínaná "Farrah" nemohla byť ona, a už len s toho, čo sa o nej dozvedela ju nemala rada. Aký idiot by sa chcel zabiť?!
"Mami, mami dosť." Posadila sa a snažila sa ženu, ktorá sedela po jej boku nejako upokojiť.
"Ospravedlňujem sa. Ja..neviem čo ma to napadlo. Bol to skrat. Proste som..nenašla inú možnosť ako riešiť moje problémy..." Snažila sa ju upokojiť, a modlila sa, aby jej dala pokoj. Potrebovala byť sama, no bolo jej hlúpe ju odtiaľ proste vyhodiť. Tá žena si myslela, že jej dieťa sa chcelo zabiť. Konečne chápala obväzy na jej zápästiach. Naozaj originálny spôsob, ako si zobrať život.
"Ja viem, že si ešte v puberte, ale takto sa problémy neriešia! Ani tým, čo si stvárala pred tým." Pozerala sa na ňu upretým pohľadom.
"Uisťujem ťa, že v puberte už fakt nie som." Odfrkla si. Bola už predsa dospelá. A až teraz si všimla, že na jej hlave už nie sú jej krvavo - červené vlasy, ktoré mala skoro po pás. Teraz mala na hlave kučeravé po pás dlhé vlasy s ryšavým nádychom. Jej srdce začalo biť ešte rýchlejšie. Potrebovala zrkadlo, a to ihneď!
"Zlatko, máš 15. Samozrejme, že si v puberte..." Farrah len nechápavo zažmurkala mihalnicami. To je snáď zlý sen! Akoby nestačilo, že sa po tom, ako zomrela prebrala v tele nejakého šialeného dievčaťa, ktoré svojich rodičov trápilo tým, že si podrezávalo žili a radšej ani nechcela vedieť čím všetkým, dokonca musela mať ešte 15 rokov! Práve v tento moment, mala chuť si tie žili podrezať. Ako ona neznášala ten vek! Možno aj preto, mala tendenciu odvrávať, a to si nikdy pred tým nedovolila, ani keď bola vo "Svojom tele". Nikdy svojej matke neodvrkla, ale v tomto tele sa cítila, akoby nemala zábrany. Tá "Farrah." Musela byť teda pekné číslo. Celkom sa aj bála toho, čo ďalšie sa o nej dozvie.
"Mám skoro 16." Zašomrala si pod nos, s nádejou že tých 16 vážne bude čoskoro mať.
"Až za osem mesiacov, a predhadzuješ mi to stále." Pretočila očami a ona mala chuť začať kričať. Ešte osem mesiacov utrpenia, ako 15 ročná. To je vážne zlý sen. Modlila sa, aby to bol nejaký zlý posmrtný vtip, alebo čo. V tento moment si vážne želala byť mŕtva. Na ďalší rozhovor, už ale nezostal čas, pretože ich vyrušil doktor, že potrebuje spraviť ďalšie vyšetrenia. Vážne nechápala, aké ďalšie vyšetrenia potrebuje spraviť psychopatovi, ktorý sa podrezal. No nič nepovedala a poslušne si to vytrpela.
"Aj napriek tomu, že je vaša dcéra v poriadku, bude musieť navštevovať psychológa. Viete, je to zvyčajný postup, pri pokuse o samovraždu." Oznámil doktor svoj verdikt.
"A nedalo by sa to, nejako obísť?" Zažmurkala na neho Farrah matka, no doktor len nekompromisne zakrútil hlavou.
"Je mi ľúto, ale také sú predpisy. Bude musieť absolvovať niekoľko sedení, a psychológ potom posúdi, ako to s ňou bude ďalej." Zapísal si niečo do papierov a opustil miestnosť.
"Bolo ti to treba?" Zasyčala na ňu, keď podávala Farrah nejaké lieky.
"Prečo? Rada si pokecám." Povedala sarkasticky a lieky z nechuťou zapila. Teda, len na oko. Bola si istá, že jej k ničomu nepomôžu, tak použila osvedčený trik s tabletkami pod jazykom.
"Nebuď sarkastická, aspoň nie dnes." Farrah len pretočila očami a ďalej si ženu nevšímala. Po chvíli sa zodvihla z postele, že pôjde ne toaletu. Ale ako náhle to spravila, zatočila sa jej hlava a zadkom skončila späť na posteli.
"Pane bože, si v poriadku?!" Vážne jej začínala liezť na nervy s tým, ako bola starostlivá.
"Bože mami, som v poriadku! Potrebujem ísť len na toaletu. Zatočila sa mi hlava s toho, že som tak dlho ležala." Zašomrala si pod nos a znova sa postavila, to jej šlo už lepšie a pomaly išla k záchodu. Vážne sa jej nepáčili pohľady, ktoré hádzala jej "matka" ale vďaka nim vedela, že jej dcéra nebola žiaden anjelik. Pravdepodobne im vyvádzala pekné kúsky. Taktiež ju aj zaujímalo, kde bol jej "otec". Určite nejakého mala, keďže jej matka hovorila aj o ňom. Farrah sa zavrela v kúpeľni, ktorá bola spojená so záchodom. Bolo to tam veľmi čisté a presvetlené. Po tom, ako vykonala čo potrebovala, podišla k umývadlu kde si umývala ruky, keď ju zaujal uterák, zavesený na stojane.
"Súkromná klinika..?" Zažmurkala očami. Nemohla tomu uveriť, ona je vážne na súkromnej klinike? Vedela, že tie nie sú veľmi lacné, že sa v nich nachádzajú väčšinou ľudia z iných pomerov ako bola ona. Zodvihla oči k zrkadlu a v ten moment v nich mala slzy. Už to nebola ona. V odraze zrkadla bol niekto úplne iný. Žiadna Sandra, bola to Farrah. Jej tvár bola úplne bez make-upu ale aj napriek tomu bola veľmi pekná. Nemohla povedať, že Farrah bola škaredá. Ba naopak, bola nádherná. Jej veľké oči mali krásnu, zelenú farbu a jej nos bol roztomilo malý a ozdobený malým piercingom. Pery boli pekne plné a vykrojené. Ako si aj myslela, vlasy neboli až tak moc kučeravé, boli skôr zvlnené a do ryšava. Pristalo jej to, ale aj napriek tomu jej chýbali jej červené vlasy a obyčajné hnedé oči. Nikdy sa necítila nejak krásne, ale Farrah krásna bola. Vlastne ani sama nechápala, čo sa to dialo. Prečo bola v inom tele? Prečo sa prebrala trištvrte roka po tom, ako zomrela? Prečo to už nebola ona? Prečo sa zobudila práve v tele Farrah? Ktorá mala podľa všetkého všetko, by si dievča v jej veku mohlo želať? Prečo sa pokúsila zabiť? Teda, nepokúsila. Zabila sa. Aspoň si to myslela. Nechápala ale, prečo je v jej tele. Tá jediná otázka ju v ten moment trápila najviac. Nikdy sa nezaujímala o také veci, ako sú duchovia, alebo tieto nadprirodzené veci. Nebavilo ju to. Len sa modlila, aby na svoje otázky aj dostala odpovede.
"Farrah? Zlatko?" Počula za dverami a len pretočila očami. Vážne jej to liezlo na nervy.
"Už idem." Povedala rýchlo, ale aj tak stále sledovala svoj odraz v zrkadle. Nič jej nedávalo zmysel, a hlavu malá stále plnšiu otázok, na ktoré odpoveď nepoznala.

E.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Luca Luca | E-mail | Web | 21. července 2017 v 21:21 | Reagovat

Kapitola pobavila aj prekvapila a bola naozaj úžasná :) Rozhodne ti to písanie za to stojí a (minimálne mne) tiež :D takže šup šup pokračovanie :) už sa teším :)

2 Jennifer Jennifer | E-mail | Web | 23. srpna 2017 v 10:03 | Reagovat

O_O Wááw, tak to by mi ani nenapadlo po prečítaní prológu, že čo bude v prvej časti. :) Veľmi zaujímavé. :-)  :-) Teším sa na pokračovanie, ako prepletieš ich životy naspäť. ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama